Milujem kamarátstvo na celý život. Áno, milujem, ale iba ironicky. Pravda, ktorú som zistil je „desivá“ – neexistuje navždy. Smejte sa, koľko chcete, ale je to úplne jednoduché – radi sa spolu stretávate, máte spoločné zážitky, spoločné záľuby a potom sa to otočí o 180° stupňov. Zrazu sa nevidíte pár dní, pretože obaja robíte niečo iné, nemáte na seba čas, lebo jeden robí vtedy, druhý vtedy, jeden robí osem hodín, druhý trinásť, jeden má plat taký, kamoš zas onaký. A potom bum – rozpadne sa to, ako domček z karát. Ako blesk z čistého neba sa dozviem, že sa so mnou nedá kamarátiť, lebo som neustále v robote a myslím len na peniaze, a že vedenie mi vliezlo na mozog. Len ja to nerobím preto, aby som bol v práci, ale musím, lebo mám nejakú zodpovednosť. A niekedy aj do 22:00. A na ďalší deň na ôsmu do práce. A nejako takto dookola. Ak sa kvôli tomuto rozpadajú mnohoročné kamarátstva, tak potom my ľudia sme hrozné svine.
P.S.: Niektorí ľudia sú aj dobrí.