Sneh v mojich rukách, aj tak nič neznamená.
Ty už pre mňa nič neznamenáš – no ako je ti s ním?
Ja tebe poviem prepáč – a ty?
Sneh v mojich rukách – ba netopí sa.
A v tvojich očiach iskriaci sa sneh.
Nočná obloha plná hviezd.
Pod lunou my dvaja spolu v našom náručí –
a iskriaci sa sneh – mňa pripútala zima.
Ležiac pozerám z okna a vravím si: „Neodchádzaj, neopúšťaj ma, ľúb ma!“.
Odpusť mi za ten bôľ, prepáč mi za moju lásku.
Nehovor mi prepáč.
Kedysi si mi hovorila, že ma ľúbiš do naveky
a ja som len ticho plakal, a hovoril si: „Veď ty neľúbiš nikoho!“
Odpusť mi za ten môj bôľ k tebe; za to, že som sa zaľúbil.
Odpusť mi za všetko, za moju lásku.
Neodchádzaj, neopúšťaj ma, ľúb ma!