Izolovaný

28. decembra 2017, polduse, Nezaradené

Znova dýcham, znova robím krok späť.

Naše reči pusté, nevinné.

A znova posteľ, pobozkaj ma, spití koko*i v klube,

no ja nežiarlim, nenávidím.

 

Nás rozdelili na dvoch, no oj*buješ, poď.

Znova sa ospravedlňuješ, no ja nie som taký!

Miloval som, ale všetko zabudol.

Urobila si to ťažšie, než hlavolam. Ako klamár ľúbil som.

 

Tvoje piesne, spolu celú noc.

Texty moje – blúznim, opäť sa zatváram.

Tvoje pery… Miláčik, uteč!

Pýtam sa, no neodpovedáš…

 

Lakte kušeš, potom budeš – krásou ťa ubijem – nezabudneš.

Našu históriu rúcaš. No prečo si taká?

Prosto prosím za zmenu, ja nezlyhám.

Každý náš prežitý moment, cenil som.

 

Ty objím ma na zbohom a pobozkaj ma sladko.

Naša posledná noc dostala príchuť sladkú.

No nikdy nevrátiš naše dni i roky – hádaj – zlyhávam….