Zapadnutý hlas, červené víno. Bytovka, staré okno. Svit lámp i sivý jemný dážď. Nádej existuje, no viem, že ty neprídeš. A pamätáš si, ty zmučená Xantipa? Ako si nechala všetkých utiecť a potom. Sme sa bozkávali na lavičke v parku. Neverím tomu, ako by sa mi to prisnilo. No… Odpusť, nemôžem zabudnúť na tvoje oči. A niet púte kam ísť, či vpred, […]
Pokračovanie článku