Sediac na podlahe. Kolená pod seba schovám. A myslím si – ja nie som taký. Aby som bol jediný. Z hĺbky oči dvíham. I slzy opäť zachraňujú. Bežať, i jak vlk topiť sa. No nespomaľujem. Sila vôle – moja duša. Sila vášne – v tebe priepasť. Sila hrdosti – neprejdem púť. No ako že sa zmôžem, bez tvojej lásky. Podkýnams´. Padám, no znov´ vzlietam. […]

Sneh v mojich rukách, aj tak nič neznamená. Ty už pre mňa nič neznamenáš – no ako je ti s ním? Ja tebe poviem prepáč – a ty? Sneh v mojich rukách – ba netopí sa. A v tvojich očiach iskriaci sa sneh. Nočná obloha plná hviezd. Pod lunou my dvaja spolu v našom náručí – a iskriaci sa sneh – mňa pripútala zima. Ležiac pozerám z okna a vravím si: […]

Ak byť s niekým, som to ja? Je to nezmysel. Ja som nemilovaný. Tu je tvoja vina. A v mojich veršoch. Znova pre teba. Ak chceš, aby to niekto vedel. Čo tam po tom, aby som bol – to je nemožné. Začnem všetko, znovu bez teba! Bez zbytočnej hystérie, chvátiac odo mňa. Budem pokračovať, akoby nebol strach. Kto bude dnes namiesto mňa? Začnem znovu bez teba! To všetko je […]

A nakoniec to najlepšie: Kedy som si vlastne uvedomil, že už nechcem svoje „antidepresíva“ užívať? Áno, priznám sa, čítal som rôzne tie fóra o tom, aké je to super (ale aj tie, ktoré boli proti), že je to coool, atď. My „selfharmeri“ (ako tomu teraz zvyknem hovoriť) sme sa spolu aspoň cez chat podporovali, že je to perfektný svet so žiletkou v ruke […]

Fajn, použil som antidepresívny balíček a fungoval. Lenže prešli asi štyri hodiny a odrazu mi začalo byť zle. Neviem to opísať, bolo to niečo akoby ste mali kinetózu, bolo mi na zvracanie, točila sa mi hlava a bolo mi smutno (ale aj tak sa to nedá presne opísať). Tak som si ľahol do postele, že asi na mňa niečo ide. Bolo mi zle, bolo mi ešte smutnejšie, ako […]

Myslím si, že každý už vyskúšal alkohol, asi aj cigarety, dúfam, že väčšie množstvo z vás neskúšalo tvrdé drogy. Ja jednu takúto drogu s účinkami heroínu poznám. Máte možnosť vyskúšať ju všetci doma. Legálne a relatívne zadarmo. Rezanie sa. Skúšali ste ju už niekedy? Nie? Veď je to len pár ťahov žiletkou, neskôr, keď budete mať guráž, môžete […]

Videli ste už niekedy v živote krehkú ružu? Ruža – jej tŕne pichajú alebo aj režú, ale jej podstata je stále rovnaká – je jedným so symbolov lásky. Napriek tomu, že niekedy dotyk ruže bolí, stále ju máme radi. Je krásna, aj keď je sama, ale aj v kytici. Je to veľký darček vtedy, ak chceme dokázať niekomu, že ho milujeme. Je to podstata jej jemnosti. Niekedy ruže […]

Milujem kamarátstvo na celý život. Áno, milujem, ale iba ironicky. Pravda, ktorú som zistil je „desivá“ – neexistuje navždy. Smejte sa, koľko chcete, ale je to úplne jednoduché – radi sa spolu stretávate, máte spoločné zážitky, spoločné záľuby a potom sa to otočí o 180° stupňov. Zrazu sa nevidíte pár dní, pretože obaja robíte niečo iné, nemáte na seba […]

Kedysi som túžil byť milovaný, mať niekoho rád a ten niekto, aby ma mal tiež rád. Viem, život je plný prekvapení, vzostupov a pádov, ktoré treba prekonať. Je o tom – raz je dobre, raz zle. Ale čo ak je v živote len pád? Neprajem nikomu takýto život a ak ho niekto má, tak mu asi aj rozumiem, čo je to za život. Chcieť len to, aby ma niekto mal úprimne rád, bez toho, […]

Vonku prší. Taký obyčajný jarný dážď. Postupne už ale ustupuje a spoza mrakov sa vynárajú slnečné lúče. Jemný premenlivý vietor, ktorý hýbe korunami stromov hýbe aj so mnou. Vždy, keď sa zamračuje, mám chuť zavrieť sa do izby, prikryť sa pod perinu a len tak ležať, a počúvať hudbu. Pritom zavrieť oči a nachvíľu si zdriemnuť. Aspoň o pár minút mi […]