Znova dýcham, znova robím krok späť.
Naše reči pusté, nevinné.
A znova posteľ, pobozkaj ma, spití koko*i v klube,
no ja nežiarlim, nenávidím.
Nás rozdelili na dvoch, no oj*buješ, poď.
Znova sa ospravedlňuješ, no ja nie som taký!
Miloval som, ale všetko zabudol.
Urobila si to ťažšie, než hlavolam. Ako klamár ľúbil som.
Tvoje piesne, spolu celú noc.
Texty moje – blúznim, opäť sa zatváram.
Tvoje pery… Miláčik, uteč!
Pýtam sa, no neodpovedáš…
Lakte kušeš, potom budeš – krásou ťa ubijem – nezabudneš.
Našu históriu rúcaš. No prečo si taká?
Prosto prosím za zmenu, ja nezlyhám.
Každý náš prežitý moment, cenil som.
Ty objím ma na zbohom a pobozkaj ma sladko.
Naša posledná noc dostala príchuť sladkú.
No nikdy nevrátiš naše dni i roky – hádaj – zlyhávam….
Celá debata | RSS tejto debaty